13. Dianie sveta ma sklamalo

Autor: Mária Diamantová | 7.4.2017 o 12:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  55x

- chcela som ho pochopiť, ale čím viac som do neho prenikala a možno ho ja chápala, tým menej sa mi žiadalo v ňom byť, vnímať, počuť, vidieť, čo sa deje. Nie je to pre život. Mne stačí jeho prúd. Plynutie, ktoré sa k sebe vracia,

Para sa dvíha

- bude z nej oblak
aj dážď, áno!
Bolo sucho, bolo...

až som sa vyparila

aj spŕchla

a moje kvapky v rieke

spočíta si more.

/Vďaka suchu, vďaka pare,

ktorú voľný pád

dvíha hore./

 

Dúha

- svetelné spektrum, úkaz, krása

z pary a lúčov a slnka.

Ukazuje dych Zeme – oblúk, spojenie

/neviditeľného s viditeľným/.

Ukazuje nám seba /na rozhraní bytia/:

Je to žiariaca, nekonečnom ohraničená
brána nikam – neukazuje cestu!
Možno preto, ...môžeme byť

vždy len za ňou – len tak ju vidno.

Ktovie, možno tam, kde nevidíme nič,

vidieť všetko. /A volá sa to nebo./


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.


Už ste čítali?