13. Dianie sveta ma sklamalo

Autor: Mária Diamantová | 7.4.2017 o 12:40 | (upravené 24.10.2017 o 14:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  72x

- chcela som ho pochopiť, ale čím viac som do neho prenikala a možno ho ja chápala, tým menej sa mi žiadalo v ňom byť, vnímať, počuť, vidieť, čo sa deje. Nie je to pre život. Mne stačí jeho prúd. Plynutie, ktoré sa k sebe vracia,

Para sa dvíha

- bude z nej oblak
aj dážď, áno!
Bolo sucho, bolo...

až som sa vyparila

aj spŕchla

a moje kvapky v rieke

spočíta si more.

/Vďaka suchu, vďaka pare,

ktorú voľný pád

dvíha hore./

 

Dúha

- svetelné spektrum, úkaz, krása

z pary a lúčov slnka.

Ukazuje dych Zeme – oblúk, spojenie

/neviditeľného s viditeľným/.

Ukazuje nám seba /na rozhraní bytia/:

Je to žiariaca, nekonečnom ohraničená
brána nikam – neukazuje cestu!
Možno preto, že ...môžeme byť

vždy len za ňou – len tak ju vidno.

Ktovie, možno tam, kde nevidíme nič,

vidieť všetko. /A volá sa to nebo./


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Plakala a plakala. Ten pocit bezradnosti neprajem nikomu, tvrdí Fialková

Po nevydarenej streľbe odjazdila namiesto štyroch trestných okruhov nechtiac len tri.

ŠPORT

Babráci. Fanúšikovia majú právo sa hnevať

Olympijská správa o stave slovenského hokeja.

DOMOV

Na firmu u Maďariča padá podozrenie z nekalej súťaže

Centire mala informácie vždy ako prvá.


Už ste čítali?