13. Dianie sveta ma sklamalo

Autor: Mária Diamantová | 7.4.2017 o 12:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  48x

- chcela som ho pochopiť, ale čím viac som do neho prenikala a možno ho ja chápala, tým menej sa mi žiadalo v ňom byť, vnímať, počuť, vidieť, čo sa deje. Nie je to pre život. Mne stačí jeho prúd. Plynutie, ktoré sa k sebe vracia,

Para sa dvíha

- bude z nej oblak
aj dážď, áno!
Bolo sucho, bolo...

až som sa vyparila

aj spŕchla

a moje kvapky v rieke

spočíta si more.

/Vďaka suchu, vďaka pare,

ktorú voľný pád

dvíha hore./

 

Dúha

- svetelné spektrum, úkaz, krása

z pary a lúčov a slnka.

Ukazuje dych Zeme – oblúk, spojenie

/neviditeľného s viditeľným/.

Ukazuje nám seba /na rozhraní bytia/:

Je to žiariaca, nekonečnom ohraničená
brána nikam – neukazuje cestu!
Možno preto, ...môžeme byť

vždy len za ňou – len tak ju vidno.

Ktovie, možno tam, kde nevidíme nič,

vidieť všetko. /A volá sa to nebo./


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák sa krízy stráni, po dlhom čase sa ho netýka

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?