18. K Inginej poprave v Liptovskej Kokave

Autor: Mária Diamantová | 30.6.2017 o 9:52 | (upravené 3.7.2017 o 15:04) Karma článku: 4,68 | Prečítané:  669x

  • Ľudia k nej prišli a ona sa pásla ďalej – dôverovala im. To sa nemá!
  • Po uspatí a prevezení sa vrátila k mláďatám a keď ich nenašla vyliezla na strom pri škôlke a nedala sa odohnať.

  • Prekročila hranice možného, bola ľudskejšia ako človek – nesplnila podmienku povoleného odstrelu /nebola nebezpečná až do jej zastrelenia/.
  • Jej nevadili ľudia, ale samci v lese ohrozujúci jej, ešte veľmi malé mláďatá. /Vedeli by sme ich kastrovať/
  • Agresívna nebola ona, ale zmätený človek: najprv jej ponúkol tatranku, potom jej vzal deti a nakoniec – čo už? Musel ju zabiť.
  • Inga doplatila na to, čo nevedela – že ľudskému citu sa ešte veriť nedá. Človek ho zrádza – zrádza seba, život a jeho Stvoriteľa.

Ovládol nás egoizmus?

  • Egoizmus nám káže zrušiť zákon na ochranu medveďov – vystrieľať polovicu.
  • Koľko Íng bude medzi zastrelenými? Nezaplatíme radšej zabezpečovanie kontajnerov a kŕmenie medveďov ďaleko od obyvateľov potravinami s antikoncepciou?
  • Môžeme zakladať aj útulky, ktoré poznáme zo zahraničných filmov. Kým sme ich nemali pre psov, všetky opustené boli zastrelené.
  • Odchytené medvede môžeme kastrovať.
  • Nemusíme Ingy strieľať, môžeme ich zachraňovať.
  • Slovensko sa nemusí po nikom opičiť. Prečo? Lebo Tatry sú jeho srdcom. Dokážeme to?

Etika úcty k životu verzus športové zabíjanie zvierat

  • Súcit so zvieratami býva terčom výsmechu tých, ktorí ho nemajú, čo je problém, na ktorý sa pýta zakladateľ tejto etiky, nositeľ Nobelovej ceny Albert Schweitzer:

“Kdy budeme tak daleko, že radost ze sportovního zabíjaní zvířat na lovu bude platit za lidské poblouznení a všechno zabíjení, které je nám uloženo nutností, bude konáno se smutkem?“ /A. Schweitzer, Nauka úcty k životu, Praha 1993, s.40/

  • Sme povinní bojovať proti antihumánnym tradíciám a neľudským pocitom, ktoré existujú ešte v našej dobe. /detto s. 24/
  • Etika, ktorá sa nezoberá aj našim postojom k tvorom, je neúplná. Boj proti neľudskosti musíme viesť úplne a neustále. /detto s.25/
  • Etika úcty k životu je etikou lásky rozšírenej na univerzum. Je to etika Ježišova, ku ktorej sa nutne muselo myslením dospieť. /detto s.30/
  • Kto z nás vie, aký význam má iný živý tvor sám osebe a vo svetovom celku? /detto s. 38-39/
  •  

Albert Einstein charakterizoval svojho priateľa Schweitzera takto: „Tento muž získal ďalekosiahly vplyv na celom svete ani nie natoľko akiste úžasnými výkonmi, ale skôr charakterom svojej osobnosti, ktorý rozumom ani nemožno pochopiť“. /HerbertFreyer Paul, Albert SchweitzerŽIVOT A DIELO, Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 1997, s. 38-39/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.


Už ste čítali?