18. K Inginej poprave v Liptovskej Kokave

Autor: Mária Diamantová | 30.6.2017 o 9:52 | (upravené 3.7.2017 o 15:04) Karma článku: 4,70 | Prečítané:  652x

  • Ľudia k nej prišli a ona sa pásla ďalej – dôverovala im. To sa nemá!
  • Po uspatí a prevezení sa vrátila k mláďatám a keď ich nenašla vyliezla na strom pri škôlke a nedala sa odohnať.

  • Prekročila hranice možného, bola ľudskejšia ako človek – nesplnila podmienku povoleného odstrelu /nebola nebezpečná až do jej zastrelenia/.
  • Jej nevadili ľudia, ale samci v lese ohrozujúci jej, ešte veľmi malé mláďatá. /Vedeli by sme ich kastrovať/
  • Agresívna nebola ona, ale zmätený človek: najprv jej ponúkol tatranku, potom jej vzal deti a nakoniec – čo už? Musel ju zabiť.
  • Inga doplatila na to, čo nevedela – že ľudskému citu sa ešte veriť nedá. Človek ho zrádza – zrádza seba, život a jeho Stvoriteľa.

Ovládol nás egoizmus?

  • Egoizmus nám káže zrušiť zákon na ochranu medveďov – vystrieľať polovicu.
  • Koľko Íng bude medzi zastrelenými? Nezaplatíme radšej zabezpečovanie kontajnerov a kŕmenie medveďov ďaleko od obyvateľov potravinami s antikoncepciou?
  • Môžeme zakladať aj útulky, ktoré poznáme zo zahraničných filmov. Kým sme ich nemali pre psov, všetky opustené boli zastrelené.
  • Odchytené medvede môžeme kastrovať.
  • Nemusíme Ingy strieľať, môžeme ich zachraňovať.
  • Slovensko sa nemusí po nikom opičiť. Prečo? Lebo Tatry sú jeho srdcom. Dokážeme to?

Etika úcty k životu verzus športové zabíjanie zvierat

  • Súcit so zvieratami býva terčom výsmechu tých, ktorí ho nemajú, čo je problém, na ktorý sa pýta zakladateľ tejto etiky, nositeľ Nobelovej ceny Albert Schweitzer:

“Kdy budeme tak daleko, že radost ze sportovního zabíjaní zvířat na lovu bude platit za lidské poblouznení a všechno zabíjení, které je nám uloženo nutností, bude konáno se smutkem?“ /A. Schweitzer, Nauka úcty k životu, Praha 1993, s.40/

  • Sme povinní bojovať proti antihumánnym tradíciám a neľudským pocitom, ktoré existujú ešte v našej dobe. /detto s. 24/
  • Etika, ktorá sa nezoberá aj našim postojom k tvorom, je neúplná. Boj proti neľudskosti musíme viesť úplne a neustále. /detto s.25/
  • Etika úcty k životu je etikou lásky rozšírenej na univerzum. Je to etika Ježišova, ku ktorej sa nutne muselo myslením dospieť. /detto s.30/
  • Kto z nás vie, aký význam má iný živý tvor sám osebe a vo svetovom celku? /detto s. 38-39/
  •  

Albert Einstein charakterizoval svojho priateľa Schweitzera takto: „Tento muž získal ďalekosiahly vplyv na celom svete ani nie natoľko akiste úžasnými výkonmi, ale skôr charakterom svojej osobnosti, ktorý rozumom ani nemožno pochopiť“. /HerbertFreyer Paul, Albert SchweitzerŽIVOT A DIELO, Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 1997, s. 38-39/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák sa krízy stráni, po dlhom čase sa ho netýka

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?