reklama

28. Dejiny sa opakujú?

Vraví sa to, ale ako tomu mám rozumieť? Veď dejiny sú z našich životov, a život nie je bez zmeny – prúdi, mení sa, ako rieka. Platí o tom výrok, že nemožno dvakrát vstúpiť do tej istej – v živote sa všetko mení.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Máme k tomu všetky predpoklady, sme vynaliezaví a nekonečne slobodní v poznávaní sveta, obdarovaného krásou života, možnosťami chrániť ho, ale aj zničiť. Človek nevedel o nebezpečenstve, ktoré zosobnil, už to vie. Vie, že naša civilizácia si nezvolila správnu cestu, prospešnú životu; svoje možnosti využíva bezohľadne – egocentricky, zneužíva ich na zlo. Je človek zlý? Anjel určite nie je, ale ani zlý nie je stále. Je aj taký aj onaký – nijaký. Nevyspytateľný, nekonečne slobodný. Pre mňa krásny aj hrôzostrašný...Sme záhadní sami sebe, ale tvoríme jeden spoločný výsledok – plynutie kauzálne spätých udalostí. Ariadninu niť, zvanú dejiny. Nikdy nie sú ukončené, pokračujú, plynú. Tým pripomínajú prúd rieky. Raz je silný, inokedy slabý; pri prameni sa takmer nemení, tam je voda čistá, ale potom ju všeličo brzdí a múti. Kým sa vlastným prúdením vyčistí, to nejaký čas trvá. Aj dejiny sa mútia – len prúdením nášho sebapoznávania sa môžu vyčistiť. Mútne sú z našich chýb a omylov. Ak ich neodhalíme, zostanú v nás utajené a budú čakať na svoju príležitosť zahatať dejiny, zastaviť ich prúdenie. Empatické poznávanie života, jeho pravdu. Mení sa. Aká je teraz? Prúd v tej našej rieke života je veľmi rýchly, ale akýsi prázdny. Nikto nevie kam sa tak ženieme a prečo. Maximálne sme využili možnosť zrýchľovania sa, na úkor iných možností. Zdokonaľujeme techniku – pracuje za nás, za nás myslí, poznáva, ale nie ľudsky, nie empaticky. Tvorí si svoj, nie náš svet.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dopadli sme ako Faust,

keď svoju dušu zapredal diablovi za telesné pôžitky. Čo si zaslúžime – máme. Taká je historická pravda – nič nestráca, je spravodlivá a nie len historická. Je prúdením vesmírnej sily. Spojená so svetom, ktorý vytvorila, ktorý v nás má možnosť spoznávať sa a poznávaním prekonávať svoju telesnú ohraničenosť. Lenže technika tak nefunguje. Svet, ktorý tvorí je riadený umelou inteligenciou, bez prežívania, bez citov. V ňom sú žiaduce len peniaze. Nijaký zmysel – nijaká perspektíva. Ničota. Odcudzenie človeka. Prestáva rozmýšľať – myslenie ho “bolí“ čoraz viac. Kto má pri takom tempe na to čas? Po práci si každý potrebuje oddýchnuť a problémov má dosť svojich, súkromných. Riadi sa rozumným heslom: “Bližšia košeľa, ako kabát.“ Diskusie, v ktorých sa ľudia počúvali, zbližovali, nahradilo mlčanie a rýchle riešenia problémov bez ich poznania, s neustálym osočovaním sa v boji o politickú moc. Povrchnosť je zlo, presnejšie – jeho kolíska v dobe, ktorá je na to priam stvorená. A to je práve tá, ktorá začala tým, že sa človek obetoval technike v predstave, že keď ju všetko naučí, bude mu pomáhať. Pomáha – až tak, že je pre nás všetkým. Pre nás, ktorí sme už len jej príveskom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Politická rétorika

kritizujúca všetky povojnové, tzv. štandardné strany, môže byť svojou nenáročnosťou na hĺbku poznávania strhujúca. V tejto uponáhľanej, intelekt nerozvíjajúcej dobe sotva môže neuspieť. Akoby sa dejiny opakovali. V škole života sa nám nedarí – nie a nie postúpiť do vyššej triedy. Väčšina sa z dejín nepoučila, lebo sa bojí prijať ich aj so svojimi omylmi, chybami, bojí sa, že tým by prišla o dôležitý pocit istoty, vyplývajúci z presvedčenia o vlastnej rodovej neomylnosti. Ja k nej nepatrím, ale poučenie z histórie nemám ani ja. Aké je – neviem. Pokúsim sa to zistiť. Vábi ma, že môžem – z kroka, na krok:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1.Spoločenské/stádové/živočíchy, ku ktorým patríme, nemôžu žiť jednotlivo, tvoria spoločenstvo, v ktorom prebieha boj o vedúce postavenie, vodcovstvo. Kto vyhrá, toho ostatní poslúchajú – toho si vyvolia a idú za ním. Za najschopnejším, pod vedením ktorého si vedia svoje územie ubrániť, rozšíriť a napokon zveľadiť po materiálnej a duchovenskej stránke. Len tak mohli vzniknúť organizované komunity – kmene, kmeňové zväzy a ich najorganizovanejšie formy – známe a stabilné ríše. Boli to prvé štátne útvary s vedúcim postavením zakladajúcich rodín a ich potomkov, rodov. Vodcovstvo bolo v tomto období dedičné a trvalo až do konca feudalizmu, aj po zavedení volieb do orgánov štátnej správy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Na čele štátov boli najvyšší šľachtici, monarchovia so svojimi poradcami, ministrami, vojvodcami. Tí potrebovali pisárov, vojakov a ďalších pomocníkov štátnej správy. Výmenný obchod nebol dosť rýchly, boli potrebné peniaze, na výrobu ktorých sa využívali drahé kovy, aby v obehu čo najdlhšie vydržali. Zvýšením ich produkcie vznikli medné a nakoniec papierové/popri kovových mincí/. Úlohou šľachty bolo postarať sa o obranu krajiny a postupne aj o ostatné služby obyvateľstvu /zdravotnícke, vzdelávacie, cirkevné, sudcovské atď. /Za to ich pracujúci živili./ Všetko bolo presne určené. Každý vedel komu, kedy a koľko odovzdá z produkcie, či zárobku, Bydlisko bolo stabilné, inak by to nemohlo fungovať. Slobodu pohybu nemali otroci, ani nevoľníci – otroci nemali žiadne práva, nevlastnili nič, neboli zainteresovaní na raste produktivity svojej práce jej zlepšovaním, vynálezmi, čo rast výroby /poľnohospodárstva a remesiel/ brzdilo. Zrušenie otroctva a zavedenie nevoľníctva to umožnilo. Ale ani to nebolo dostačujúce na uspokojenie rastúcich ekonomických potrieb.

3.Bolo potrebné investovať do rozvoja rôznych oblastí života.

Raz do jedného odvetvia, potom do druhého, či naraz do viacerých; dobre to skombinovať podľa tempa ľudskej vynaliezavosti. Potomkovia rodových vládcov – šľachta to robiť nechcela, nedokázala a nemala chuť učiť sa to. Nevoľníci na to neboli zameraní – obrábali pôdu. Ale zjavili sa tu ľudia, ktorí prišli ako na zavolanie. Utiekli pred Rimanmi, ktorí dobyli ich krajinu – Izrael. Nemali inú možnosť, než sa chopiť tejto jedinej možnosti obživy, lebo nemali pôdu – nesmeli ju vlastniť, k nevoľníkom nepatrili, nemohli sa zamerať na obrábanie pôdy, ani na remeselnú výrobu. Remeslá ovládali cechové združenia, ktoré sa chránili pred konkurenciou, do nich nemohli vstúpiť. Mohli by sa dať na zboj, ale to neurobili, nesmeli – zakazovalo im to Desatoro prikázaní ich židovskej viery. Problém s peniazmi a povesť spoľahlivých znamenali možnosť uchytiť sa v tom, čo šľachta pokladala za dehonestujúce, špinavé. Pracovali pre ňu, čím proti sebe poburovali ľud, stávali sa terčom nenávisti, štvancami utekajúcimi pred prenasledovaním a nenávisťou vyvolanou katolíckou cirkvou /križiacke výpravy a inkvizícia/ a feudálmi; potom aj pred pogromami, organizovanými ožobračovaným ľudom. Nenávisť voči židom, živená fantáziou a výmyslami príslušníkov rôznych spoločenských vrstiev sa stala živnou pôdou k zmanipulovaniu a ovládaniu vedomia pracujúcich más a celých národov, na vytváranie zdeformovaného obrazu o príčinách problémov a ich možnom riešení. Učia nás o tom historické fakty.

Propagácia tejto nenávisti /anitisemitizmu/ umožnila Hitlerovi zjednotiť Nemcov v príprave na II. svetovú vojnu. Príčinou oboch vojen bolo, že problém, ktorí mali Nemci so sebou, chceli riešiť agresiou. Práve to sa v dejinách opakuje – opakujeme tú istú chybu. Nemci ju urobili dvakrát kým to pochopili /Len či to poučenie raz nezabudnú?!/

Čo si zaslúžime, to bude.

Tak to bolo a tak aj je. Máme spoločný život, históriu – samozrejme aj život osobný, s neúplnými pravidlami, ktoré nás spájajú aj rozdeľujú, ale výsledkom je vždy ten spoločný. Jeho plynutie je vo svojej ľudskej jedinečnosti poznávaním pravdy nášho života, ktorá sa otvára do svojho – nášho Nekonečna...aj teraz, keď jej píšem a usmieva sa. To je krása! Svetlo – jas. Možnosť byť v nej – byť naozaj! Pre mňa neexistuje väčší dar. A dejiny?

To, čo si teraz myslím o dejinách som potrebovala vedieť – nestačilo by mi, keby sa len opakovali. Bolo by to hlúpe – smiešne. Pripúšťam, že aj je, ale občas sa v nich nájde aj niečo múdre, čo nás spája a tvorí z vnútra – prežívaním. Potrebujeme to? Chceme? Ja určite.

Mária Diamantová

Mária Diamantová

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na dôchodku sa naplno venujem zapisovaniu a odhaľovaniu hlboko osobných a vnútorne i navonok prepojených zážitkov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu