reklama

29. Novembrové oslavy /v našom vnútri/

- sú rôzne. Ja oslavujem slobodu slova, iní, najmä mladí slobodu cestovania a pobytu v zahraničí, ďalší možno úspechy v práci, podnikaní, v politike. Moja oslava sa týka nášho sebapoznávania.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Veľmi potrebovalo slobodu slova na pohyb dopredu k poznávaniu toho, čo o sebe nevieme a potrebujeme vedieť. Lenže mnohí si to neuvedomujú – nechcú posun, naopak chcú sa vo svojom postoji len uistiť. Sokratovské skúmanie človeka a slová “viem, že nič neviem“ im možno nič nehovoria. Stačí im praktický život s istotou materiálnych hodnôt a vzťahov.

Sloboda slova

je pre mňa príležitosťou venovať sa silným zážitkom a udalostiam, ktoré ich vyvolali. Sú medzi nimi aj historické, ktoré pohli všetkými. Žiaľ, patria minulosti, lebo sú v rozpore so súčasným trendom dvíhania ekonomiky ponad všetko, čo plynie, prúdi našim životom a dejinami. Ekonomika to zhora brzdí, dostala sa najvyššie, zabrala nám miesto. Spomínané slobody nám nevzala, aby sme mali čo oslavovať, ale musíme jej otročiť. Pád totality znamenal nielen víťazstvo demokracie v Československu, ale aj ohrozenie jej možností, snahu zastaviť, čo nás obohatilo - čo sme zažili, spoznali, čo potrebujeme napĺňať. Je to túžba po slobode, rovnosti, bratstve, z Veľkej francúzskej revolúcie. Keď zvíťazila v politickom myslení Dubčekovým “socializmom s ľudskou tvárou“, mocipáni z Moskvy, vedení Brežnevom sa ju pokúšali zničiť tankami. Podarilo sa im zahnať ju do vnútra ľudskej psychiky, na dvadsať rokov. Tam čakala na svoje pokračovanie - novú nádej, vzkriesenie. Urobil to Gorbačov. Bez jej vzkriesenia by nepadol Berlínsky múr a s ním aj železná opona medzi Západom a Východom. Gorbačov nám umožnil, aby sme si vybrali svoju cestu. Dúfal, že vývoj bude pokračovať plynule ekonomickou súťažou spoločenského a súkromného sektora. Dopadlo to podľa známeho: “Daj Pane Bože, ale hneď.“ Nedal. To my sme si vzali. Vlastne ani nie my. My sme kvôli slobodnej ekonomike neštrngali kľúčmi. Nechceli sme jej slobodu, chceli sme svoju. Koho by bolo napadlo, že myšlienka, ktorej sa Brežnev tak naľakal, že na nás poslal tanky, ani po Novembri nebude vítaná, že na jej oslavách nepadne o Dubčekovi a Gorbačovovi ani slovo?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A takmer všetci ich vnímajú ako naivných, dejinami porazených, najmä Dubčeka, ktorého socializmus s ľudskou tvárou trval len pár mesiacov a prakticky nič dobrého nám nepriniesol, naopak – výsledkom bola viac než dvadsaťročná okupácia s tzv. normalizáciou, týkajúca sa intelektuálneho a politického života, maximálneho potláčania slobody slova. Našťastie, k veľkým súdnym procesom, aké boli v päťdesiatich rokoch, nedošlo. Dejiny sa neopakovali, možno zásluhou vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka, ktorý bol tiež jednou z dlhodobo väznených obetí. Normalizácia v nás zanechala veľmi zlé spomienky, ktoré u mnohých zatienili to, čo jej predchádzalo. Boli to nezabudnuteľné mesiace, plné nadšenia, psychickej sily schopnej pohnúť dejinami a mocipánov z Moskvy to vyľakalo viac, ako ozajstná kontrarevolúcia v Maďarsku /ozbrojené vystúpenie proti socializmu, aké tu nebolo/. Tam po jej potlačení nastalo uvoľnenie, sloboda podnikania v malom /tzv.masek/, kým u nás to dopadlo naopak. Falošne nás obvinili z kontrarevolúcie a na Dubčeka a celú krajinu uvalili policajný dozor. Trval 21 rokov, keď ako zázrakom na čelo Sovietskeho zväzu nastúpil Gorbačov, ktorý dal ľuďom slobodu a nechtiac spôsobil rozpad socialistického tábora aj svojej krajiny, Sovietskeho zväzu. Za to ho mnohí, najmä komunistickí dogmatici odsudzujú a ostatní, vrátane nás akoby chceli zabudnúť. Zabudnúť na pravdu je nebezpečné. Pravda, alebo lož – iná možnosť neexistuje!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Máme oslavovať víťazný protest proti neslobode prebiehajúci vo vákuu, v priestore, v ktorom nič okrem tej nespokojnosti nie je, akoby tá sloboda nemala myšlienku – smerovanie ľudského ducha?

Ale potom sa nemôžeme čudovať, keď sa sloboda zmení na anarchiu. Čo iné, ako totálny chaos a rozpad môžeme očakávať v demokracii, ktorá sa bojí pravdy a už chce len peniaze? Keby z nej nemala strach, prečo by si na oslavy nepozvala Gorbačova, bez ktorého by nemohla byť? Veď našťastie tragicky nezahynul, žije!

Prosím Vás – politikov,

urobte pre mňa a pre nás všetkých to, čo urobil Dubček a Gorbačov pred našim Novembrom – vyveďte nás z tejto tmy! Zhasli ste pravdu – nevieme kam ideme, nevieme čo chceme, nevieme nič, len počítať peniaze a chcieť ešte a ešte. Nečudujte sa – je to Vaša robota! Možno sme sa všetci mýlili. Človek je omylný. Pravda počíta s jeho omylmi, ale aj s ich pochopením. Buďte vzorom /pochopenia/. Nie pravdy, ale lži by ste sa mali báť. Prepáčte, nebudem /Vás/ klamať.

Mária Diamantová

Mária Diamantová

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na dôchodku sa naplno venujem zapisovaniu a odhaľovaniu hlboko osobných a vnútorne i navonok prepojených zážitkov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu