30. Čo nám pomôže žiť?

Autor: Mária Diamantová | 7.12.2017 o 12:24 | Karma článku: 2,68 | Prečítané:  453x

Informácie o tom, že jedy z postrekov sú už aj v daždi, nielen v tých, či oných potravinách, ale vo všetkých? Nie, ale tajne čakám, kedy sa ich výroba začne aspoň regulovať, lebo nádej umiera posledná

Američania nielen čakajú na zastavenie voľného trhu so zbraňami, na ktorý doplácajú najvyšším počtom obetí, ale aj protestujú a nič! Môžeme sa aj na hlavu postaviť, čo sa raz začne vyrábať a prospieva ekonomike, to sa už nedá zastaviť!?

Igelitovým taškám, podľa správ, malo odzvoniť

a je ich možno ešte viac. Kvôli ním hynú morské cicavce, lebo sú podobné ich potrave – medúzam. Základ morského života a zdroj kyslíka na Zemi, planktón ničia prostriedky z drogérií, ale regály sú precpané tovarom s novým označením na ten istý účel. “Reči sa hovoria, chlieb sa je.“ Ekonomika si nedá povedať – je slobodná. Takou ju urobil človek – na svoj obraz. Nedá si povedať?! “Komu niet rady, tomu niet pomoci.“

Ale kde sa podel duchovný potenciál ľudstva, potreby jeho rastu? Veď človek nie je hotový – dokončený! V prežívaní, poznávaním sa utvára – nachádza pravdu svojho života. Tá nás spájala, tvorila dejiny – smerovanie do budúcnosti. Inak by sme neboli, neboli by sme ľuďmi, čo je celkom zaujímavé poslanie, ale väčšina o ňom nevie nehľadá v ňom svoju skutočnosť, necíti takú potrebu. Naučila sa žiť v klame. Chce pôžitky z konzumu, pre tie žije, nie pre pravdu nášho bytia - faktor ľudskosti, čo nás spája. Mali by sme ho, bol, kým sme mali toho, kto nás svojim odhodlaním nadchol a viedol. Bez neho sme ako v tme, spoločnú cestu nevidíme. Aj stádo sa bez vodcu rozpadne a keď sa rozuteká nenájde pastvu, ani sa neubráni pred predátormi. Ľudia sa spájali najprv kvôli lovu, vojnám, potom kvôli výrobe hodnôt na uspokojovanie materiálnych potrieb a napokon kvôli zlepšovaniu sociálnych podmienok – z túžby po slobode, spravodlivosti a šťastnom živote na Zemi.

Mozog človeka je nekonečne vynaliezavý

v technike a podnikaní, preto by sme mali byť spokojní so stavom výroby. Tej sa darí až priveľmi. Vieme, že výroba je na dostatočnej úrovni a pre udržateľnosť života už na maxime. Napriek tomu štáty súťažia o čo najvyšší ekonomický rast – spôsobili tmu, v ktorej nevidno na cestu. Blúdime ako mátohy, poslepiačky, bez perspektívy, v čoraz väčšom chaose. Najhoršie je nie to, že sme bez svetla, ale že sme ho prestali hľadať. /Myšlienka o tomto duchovnom svetle človeka je umelecky nezabudnuteľne stvárnená v poviedke M. Gorkého, Dankovo srdce./

Na záver témy z 28. až 30. blogu:

1. Dejiny nie sú výsledkom materiálneho /ekonomického/ vývoja, ako tvrdil zakladateľ historického materializmu Karol Marx, lebo nepoznal vnútorný život človeka. Je to naopak: Celkový stav spoločnosti, vrátane ekonomiky, je výsledkom pôsobenia tejto vnútornej hybnej sily človeka v histórii – výsledkom ľudského faktora. Ide o duchovnú stránku bytia.

2. Nie je hanbou kritizovať Marxa za materialistický pohľad na dejiny a mať ho ešte materialistickejší?!

3.“EÚ zvýšila svoj ekonomický rast – všetci členovia /až na jedeného člena/ sú na tom lepšie, ako minulé roky, ale rast ekonomiky treba ďalej zvyšovať: ozdraviť financie.“ – povedal dnes (23.11) istý ekonóm moderátorovi, po televíznych správach.

Financie nie sú zdravé? A kedy budú, keď nám rast výroby zničí život, keď bude celá planéta skládkou odpadu?!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Róbert Bezák: Radi počúvame, ako niekto vyrieši naše problémy

Možno je to taká diagnóza spoločnosti, že je schopná si kohokoľvek zvoliť. Som z toho smutný.

DOMOV

Rok 1993: Republiku krstili šampanským, ale mnohí rýchlo vytriezveli

Slovensko zápasilo so starými problémami.

DOMOV

Dobré ráno: Amerika môže odštartovať novú vojnu

Amerika môže v regióne zničiť mierové snahy.


Už ste čítali?