reklama

33. Iskierky v tme

Zla pribúda?  Možno, ale napriek tomu, či práve preto rastie v ľuďoch aj súcit. Stal sa pre zlo takým nebezpečným, že u nás mu dalo označenie “Bambiho syndróm“ (viď blog č. 24).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Proti nemu sa má zamerať výchova detí, lebo ohrozuje ekonomický rast z chovu hospodárskych zvierat, ku ktorým už boli zaradené aj pôvodne voľne žijúce a podľa srnčeka zo známej rozprávky (Bambiho rodinka) vzniklo aj pomenovanie tejto novej “diagnózy“. Čo by k tomu dodal Konrád Lorenz, či Albert Schweitzer, ktorých si bez súcitu k ľuďom i zvieratám nemožno predstaviť a zasvätili mu aj svoje dielo ocenené Nobelovou cenou? Možno to, čo ja – že môžeme dúfať, lebo niekde hlboko v povahe človeka je zakódovaná empatia – ľudský cit schopný milosrdenstva, o ktoré človek prosí, ale chce ho len pre seba, nie z neohraničenej, s univerzom spojenej lásky. Prosí márne, lebo to nie je vec, niečo, čo sa dá ohraničiť. Prosí o niečo, čo neexistuje, aby mohol pokračovať v jednostrannom poznávaní, zameranom na bezhraničné pretváranie sveta, ktoré psychicky nemôže zvládnuť. Z tejto, pre neho absurdnej slobody je nešťastný, lebo tá patrí svetu neohraničených myšlienok, nie jemu, ktorý je telesnosťou závislý od životných podmienok na Zemi. Mal ich v pokore, úcte a láske poznávať, čo sa nestalo, ale už si to uvedomuje a čoraz viac súcití so živočíchmi, od ktorých sa pýchou rozumu priveľmi vzdialil. Čo z toho bude? Môže sa Homo sapiens sapiensis zmeniť na Homo sapiens humanicus, alebo už nemá nič v zálohe – ustrnie, skolabuje? Skúsime si tipnúť?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. Celé naše poznávanie bolo márne, “márnosť nad márnosť, všetko je márnosť?“ Načo by komu bola taká úbohosť?!

2. Prichádza doba nového poznania zlučiteľného s vierou, ktorá nie je v rozpore s vedou. Veda predstavuje rozum, viera “srdce“ – patria k sebe. /Bez srdca sa dá žiť, ale iba na operačnom stole. Dočasne./

3. Spojenie medzi človekom a prírodou je čoraz výraznejšie. Je výsledkom prežívania pravdy. Nádejou prúdiacou našimi žilami. K jej víťazstvu stačilo okienko na povale zadebneného domu, kde sa viac než dva roky skrývala trinásťročná Anna Franková s rodičmi, sestrou a ďalšími štyrmi ľuďmi, kým ich neodvliekli do koncentračných táborov odkiaľ sa vrátil len jej otec a postaral sa o Annin denník. Do nasledujúcich slov adresovaných fiktívnej priateľke Kitty vložila to, čo v ľudskej duši, napriek ohraničeniu nášho “ja“ dátumom narodenia a smrti, bolo, je a bude – so žiadnym sa nenarodilo, ani nezomrie. Kto im môže neveriť? Píše:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

“Spolu sme pozorovali modré nebo, holý gaštan, na ktorého konároch sa trblietali malé kvapky, dívali sme sa na čajky a iné vtáky vznášajúce sa nízko nad našimi hlavami. Vyzerali ako zo striebra...tak nás to vzalo, že sme nedokázali prehovoriť ani slovka...pokým budem môcť vychutnať tento slnečný svit a bezoblačné nebo, dovtedy nemôžem byť smutná.

Pre každého, kto sa bojí, je osamelý alebo nešťastný, je rozhodne najlepšie, keď si môže vyjsť niekam von, kde je sám, len on a obloha, príroda a Boh. Pretože práve vtedy, len vtedy, človek cíti, že všetko je tak, ako má byť...A som pevne presvedčená o tom, že napriek všetkej biede dokáže príroda človeka oslobodiť od veľkého bremena.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tvoja Anna“ (Denník A.F., Ikar, s.170)

Drahá Anna! 3.2.2018

Súhlasím, že príroda nás vie zbaviť veľkého bremena, ale to najväčšie si ľudia “na plecia“ nabrali na jej účet – všetky tie, pre život viac-menej nepotrebné výhody ju ničia spolu s nami. Je to tsunami plné zlata – krásna smrť, len čo je pravda! Na stupeň víťaza sa dostal egocentrizmus Homo sapiensa. Je mu daný od prírody, z pudu sebazáchovy, tak prečo víťazí necítenie (smrť) miesto cítenia (života)? Rozum každého živočícha slúži k jeho zachovaniu – okrem rozumu človeka. Nemá “o kolečko“ naviac? Lebo sa aj vraví, že “všetkého veľa škodí“. Náš rozum vymýšľa stále viac a viac – zrýchľuje nám život, ktorý tak prichádza o vlastný časopriestor. Stráca postupnosť – prebieha takmer naraz. To ale napokon znamená neprebiehať, skončiť. V Slovenskej hymne sú slová “zastavme sa bratia...“ Varujú nás, ale márne – ešte ani nebrzdíme! Zastaví nás príroda – oheň, víchor, záplava?! Prečo sa nevieme zastaviť sami, na základe poznania? Je to choroba. Diagnóza znie: autoimunitná /sebazničujúca/ reakcia – choroba bez liečby smrteľná. Viem, keď zúrila vojna doplnená koncentračnými tábormi s plynovými komorami, šírila sa teóriou o “nadľuďoch“. V súčasnosti sa asi najrýchlejšie šíri ekonomicko-mocenským liberalizmom. Nikoho nešetrí. Dlho nebola odhalená, dnes je táto „diagnóza“ všeobecne známa a to je skutočná výhoda, lebo prospieva životu (ľudí a čiastočne aj zvierat). Inak je každá výhoda iba takzvaná, lebo “ak nejde o život, ide o h.....“. Vieš čo?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tvoja Kitty

PS: Pravda niekedy “nevonia“. Nemôžem byť vždy, za každú cenu príjemná. Z klamu je len klam a to ma neláka. Viem, Ty si mu odolala. (Iste preto si pre mňa jediná priateľka, s ktorou sa môžem zhovárať vo svojom vnútri – pri písaní. Vďaka Ti!)

Mária Diamantová

Mária Diamantová

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Na dôchodku sa naplno venujem zapisovaniu a odhaľovaniu hlboko osobných a vnútorne i navonok prepojených zážitkov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu