43. Umývala som riad, keď sa mi zrazu chcelo usmievať

Autor: Mária Diamantová | 11.9.2018 o 14:21 | (upravené 20.9.2018 o 14:45) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  124x

Odrazu som si uvedomila, že to napätie z knihy Ladislava Kováča „O zmysle ľudksého života“,  aké som dosiaľ pri čítaní žiadnej podobnej (populárno-vedeckej) knihy nezažila (viď. blog 42.), bolo autorovým zámerom.

Preto v argumentácii vždy nejaké miesto preskočil, akoby to, čo uviedol bolo dosť na vyvodenie záveru. Nebolo. Musela som si prázdne miesto vždy zaplniť domýšľaním autorovej úvahy, až som si bola istá, že úmy­selne niečo preskočil, aby prekvapil čitateľa šokujúcim tvrdením. Zahral si šachovú partiu proti tragickým dopadom ľudského rozumu? Výborne!  Bol to mat. Lenže  kto to v autorovi a v knihe, ktorá je jeho "vyznaním", vlastne zvíťazil?

"Z Eseje o človeku: /On, přešlapuje na úzkém, vratkém mostě /Tu chmurně moudrý je, tu zase hrubě sprostý./ Příliš vzdělaný na pochybnosti skeptiků/ A příliš slabý na pyš­ný pokoj stoiků; /Na půli cesty váha, zda spočinout či jednat;/ Zda k hovadům se klonit, či k slávě Boží stoupat, /Zda řídit se svou myslí, nebo snad slastmi těla. /Zrozen jen, aby zemřel; v každé myšlence chyba;/ Ač trápen k zoufání, rozume, vždy se mýliš, /Ať myslíš příliš málo, nebo myslíš až příliš./ Alexander Pope /"
L. Kováč, O zmysle ľudského života, Kaligramu 2018, s. 32/

Ako dobre, že sa môžeme mýliť
a naše myslenie bude pokračovať poznávaním svojich omylov! Zbaví sa pýchy, aby v pokore a v úcte k životu slúžilo našim citom. Viem, zatiaľ je to sen, možno len ilúzia, ale nie výmysel, o ktorý sa netreba usilovať – naopak! “Vyznávam so sociológom Maxom Weberom (1864-1920):“napísal autor, “Ľudia by nikdy nedosiahli to, čo je možné, keby sa neusilovali o to, čo možné nie je.“ Obohatená zážitkami z takýchto myšlienok a citátov viem už s istotou, že máme snívať, lebo keď človek niečo veľmi chce, celý vesmír sa spojí, aby to dosiahol.“ Len niekoľko desaťročí poznáme následky svojej činnosti na prírodu, život – vrátane nášho. Celý vesmír sa spojí...? Čo tak veľmi chceme, čo chceme viac, ako všetko, čo vlastníme /a napokon stratíme/, sa môže stať? Môže. Inak, ako by, napríklad v sobotňajšom denníku SME /zo 14.7.‘18/ vyšiel článok nestora filmovej kritiky, publicistu a prekladateľa Pavla Branka, “Ako v ére konzumu snívať o lepšom svete“?! Je tu, ako na zavolanie – v pravej chvíli, na pravom mieste. Záver jeho článku je viac začiatkom, než záverom. Dúfam, že poteší aj mojich čitateľov a bude to životu na osoh: 
„Právo ľudstva na prežitie
Kde teda vznikla chyba. Podľa mňa v sebapreceňovaní toho typu spoločenského usporiadania, k akému sa dopracovali západné demokracie, ktoré sa pokladajú za vrchol a každú odchýlku za čosi podradnejšie.
Začalo sa to industrializáciou a zhruba súbežným vývinom založeným na ideách slobody jednotlivca, keď sa ľudstvo vymklo spod kontroly prírody, ale nechce si uvedomiť, že ak chce prežiť, musí úlohu samoregulácie prevziať na seba.
Výsledkom je, že ideológia povýšila existujúci inštitút ľudských práv, ktorý rozširuje životný priestor jednotlivcov a skupín, nad neexistujúci inštitút práva ľudstva na prežitie, a tým sa vydala na cestu do záhuby, lebo sa správa, akoby Zem a jej zdroje boli neobmedzené, a ony nie sú.
Recept je rovnako jednoduchý ako v rámci nášho typu demokracie neuskutočniteľný: Na jednej strane drasticky znížiť ekologickú stopu tej časti ľudstva, ktorá žije v nadbytku, čiže siahnuť aj na právo neobmedzene hromadiť majetky. A na opačnom póle siahnuť na právo neobmedzene sa množiť bez ohľadu na kapacitu Zeme, a vyhlásiť populačnej explózii boj.
Homo consumensis, manipulovaný megakapitálom, sa na tieto dva kroky neodhodlá, aspoň nie kým je čas a tým si v dlhodobej perspektíve sám nad sebou vynáša rozsudok."

Komenského vízia nie je mŕtva – naopak!
Organizácia spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) mala prostredníctvom masového vzdelávania presadiť ideu anglického biológa Juliána Huxleyho, ktorý bol vybraný do jej čela. Mal to byť mozog spojených národov, “nezávislý zbor najvýznamnejších vedcov, umelcov, intelektuálov“, ktorý mal v OSN slúžiť na odstraňovanie “povier a predsudkov“ a obohacovanie jednotlivých kultúr o univerzálne platné poznatky, ktoré prináša veda... “Bohužiaľ Huxleymu sa nepodarilo svoju predstavu presadiť.“ Nezískal si masy, nevytvoril hnutie? Dnes v čase internetu by to bolo možné? Skúsme: Ja som za. Potrebujeme demokraciu, v ktorej je stanovené napredovanie v poznávaní “sveta a nášho údelu v ňom“. Hlasujme o prijatí šiesteho dodatku k Charte OSN. Znie: “My zjednotené ľudstvo, slávnostne vyhlasujeme: Nijaká pravda nám nikdy a nikým nebola zjavená. Tolerujeme a rešpektujeme sa navzájom vo svojich omyloch a blúdeniach. Tie sú nevyhnutnou súčasťou uspokojovania našich emocionálnych potrieb, ale aj napredovania k poznaniu povahy sveta a nášho údelu v ňom.“(Hore uvedené citáty sú zo 73. a 74. strany knihy Ladislava Kováča o zmysle ľudského života.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Lajčák sa prvýkrát za niečo postavil

Žeby Lajčák našiel hodnoty?

DOMOV

Okolo protestov sa objavujú spravodajské hry

Polícia prešetruje postup šéfa NAKA.

TECH

Jediné zviera na svete má výkaly v tvare kocky. Vedci zistili prečo

Je dôležité, aby sa výkaly neskotúľali.


Už ste čítali?